Uznanie referenda.

Referendum je ústavné právo občanov uplatňovať svoju moc, ktorú čiastočne a dočasne prepožičali poslancom. Referendum je určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť (PL. ÚS 42/95)

V referende vykonávajú občania priamo štátnu, zákonodarnú moc, a to spôsobom rovnocenným s národnou radou. (PL. ÚS 7/2021) ak je schválená otázka v legislatívnej forme, štatutár NR SR zapíše výsledok referenda do ústavy, alebo do zbierky zákonov)

Platne prijatý výsledok referenda je priamo záväzný, má silu ústavného zákona a možno ho zmeniť len postupom podľa čl. 99 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 7/2021)

 

Povinnosť vyhlásiť výsledok referenda v Zbierke zákonov SR

1. Ústavný základ

Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Čl. 93 ods. 1 Ústavy SR: „Referendum sa vykonáva o dôležitých otázkach verejného záujmu.“
Čl. 98 ods. 1 Ústavy SR: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“

Ústava teda jednoznačne stanovuje, že výsledok platného referenda má záväzný charakter a musí byť vyhlásený rovnako ako zákon.

2. Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 7/2021

Ústavný súd potvrdil, že platné referendum je rovnocenné rozhodnutiu Národnej rady SR. Výsledok referenda nemožno obísť ani meniť politickým rozhodnutím poslancov. Národná rada SR má iba technickú povinnosť zabezpečiť jeho vyhlásenie.

3. Zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR

  • 1 ods. 1: „Zbierka zákonov SR je úradný vestník, v ktorom sa vyhlasujú zákony, ústavné zákony…“
    § 2 ods. 1: „Zákony a ústavné zákony sa vyhlasujú uverejnením úplného znenia ich textu v Zbierke zákonov.“
    § 2 ods. 2: „Vyhlásenie zákonov a ústavných zákonov zabezpečuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Povinnosť vyhlásiť ústavný zákon (vrátane ústavnej zmeny prijatej v referende) spočíva výlučne na predsedovi NR SR ako štatutárovi.

4. Záver

Ak občania v platnom referende odhlasujú napríklad nové znenie čl. 74 ods. 3 Ústavy SR (150 volebných obvodov), postup je záväzný:

1. Výsledok referenda má silu ústavného zákona.
2. Predseda NR SR je povinný zabezpečiť vyhlásenie tohto výsledku v Zbierke zákonov SR.
3. Poslanci NR SR už nemajú právomoc obsah meniť ani odkladať – ide o technickú povinnosť, nie o politické rozhodovanie.
4. Nevykonanie tejto povinnosti by bolo porušením Ústavy SR a mohlo by viesť k zásahu Ústavného súdu.

 

Zhrnutie: Výsledok platného referenda, ktorým občania prijmú konkrétnu zmenu Ústavy alebo zákona, je právne záväzný a predseda NR SR je povinný bezodkladne zabezpečiť jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov SR podľa § 2 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z.

Ústava nedefinuje, čo je iná dôležitá otázka verejného záujmu, ale upravuje, čo predmetom referenda nemôže byť a postup pri vyhlásení referenda (základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet). Výpočet, čo predmetom referenda nemôže byť a postup pri vyhlásení referenda je mantinelom, ktorý má ochrániť spoločnosť pred zneužitím tohto inštitútu a naplnením znenia ústavy, že sa v referende môže rozhodnúť o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

Znamená to teda, že ak sú výsledky referenda platné (zúčastnila sa na ňom nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda), prijaté výsledky referenda vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon v zmysle čl. 98 ods. 2 Ústavy SR.

Pokiaľ niekto chce tvrdiť, že poslanci nie sú povinní splniť výsledky referenda, nakoľko podľa ústavy poslanec vykonáva svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi, tak ako to ústava upravuje (čl. 73), tak sa mýli. Ústavný súd však o ústave povedal, že predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem; pri aplikácii ústavy sa nijaké ustanovenia nemôžu vyčleňovať z kontextu ústavy a interpretovať samy osebe (II. ÚS 128/95, PL. ÚS 32/95). Tendencia upozorňovať na jednoslovné spojenie v ústave a vyhlasovať, že poslanec nie je viazaný príkazmi vo forme návrhu prijatého v referende, nie je správna.

Tak isto pokiaľ niekto tvrdí, že prijatý návrh v referende nemusia poslanci rešpektovať, má spočívať vo vete v ústave, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky (čl. 72). Tvrdenie znie, že keď je Národná rada jediná, ktorá prijíma zákony a ústavu, nemôže niekto iný zasahovať do jej pôsobnosti. Toto tvrdenie je nesprávne a je nepochopením úplných základov ústavného práva či čítaním textu ústavy. V ústave je napísané, že Národná rada je orgánom. Občania hlasujúci v referende orgánom nie sú. Druhý argument proti uvedenému názoru je ten, že návrh prijatý v referende nie je ani ústavou, ani ústavným zákonom, ani zákonom, ktoré schvaľuje výlučne Národná rada. Prijatý návrh v referende je rozhodnutím svojho druhu a ústava upravuje, že sa vyhlási rovnako ako zákon, čo znamená, že sa publikuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. A úplným vylúčením takéhoto postoja je už spomínaný výklad ústavného súdu a jeho dve vety: Zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom (II. ÚS 31/97). (Lukáš Schvarz, 4. februára 2015)

Tak isto pokiaľ niekto tvrdí, že ak prezident SR podá na ÚS  návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, tak od podania návrhu prezidenta do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu lehota neplynie. To znamená že rozhodnutia ÚS sa prezident nemusí dočkať a teda referendum nemôže prezident vypísať, sa mýli. Nakoľko rozhodnutie  ÚS 31/97 hovorí, že rozhodnutím ÚS ani Ústava neumožňujú prezidentovi nevypísať referendum, aj keby bolo v rozpore s Ústavou. Rozhodnutie ÚS by bolo pre prezidenta len konzultatívne bez akejkoľvek možnosti vyvodiť právne účinky. To znamená, že prezident musí v stanovenej lehote do  30 dní vyhlásiť referendum a nemôže svojvoľne ignorovať legálnu požiadavku 350 000 občanov, ktorí sa podpísali v petícii. (Zrejme by si proti sebe pobúril  veľmi veľa občanov)

 

[google-translator]